Mnohé krajiny ponúkajú rôzne druhy dotácií na podporu využívania fotovoltaických (FV) systémov a na podporu rastu sektora solárnej energie. Tieto dotácie možno rozdeliť na priame a nepriame. Priame dotácie zahŕňajú granty, zľavy alebo výhodné pôžičky, ktoré vlády poskytujú na pokrytie nákladov na inštaláciu fotovoltaických systémov. Zvyčajne sú k dispozícii na proporcionálnom základe, t. j. čím viac energie človek vyrobí, tým väčšie dotacie na fotovoltaiku dostane.
Napríklad v niektorých regiónoch majú majitelia domov nárok na daňové úľavy až do výšky 30 % nákladov na systém. K nepriamym dotáciám patria tarify FIT (Feed-in tariffs) a net metering, v rámci ktorých sa majiteľom fotovoltaických systémov vypláca prémia alebo sa im pripisuje kredit za prebytočnú elektrinu, ktorú dodávajú späť do siete. Ide spravidla o dlhodobé dohody a tarifa je stanovená nad trhovou sadzbou, čo ich robí veľmi atraktívnymi. Získanie týchto dotácií si však vyžaduje splnenie určitých podmienok. Fotovoltický systém musí spĺňať minimálne výkonnostné a bezpečnostné normy stanovené riadiacimi orgánmi. V niektorých prípadoch môže byť kritériom na získanie dotácií aj použitie zariadení miestnej výroby. Okrem toho môže dostupná suma závisieť od typu nehnuteľnosti, lokality a rozsahu inštalácie. Preto je pre potenciálnych majiteľov fotovoltických zariadení veľmi dôležité dôkladne preskúmať politiku príslušného územia.
Dotácie na fotovoltaiku a kritériá na ich získanie
Na získanie dotácií na fotovoltaiku je potrebné splniť určité podmienky oprávnenosti. Tieto kritériá sa môžu líšiť v závislosti od jurisdikcie, ale medzi bežné základné kritériá patrí, že majiteľ domu alebo podniku musí vlastniť nehnuteľnosť, na ktorej bude fotovoltaický systém nainštalovaný. Fotovoltaický systém by mal spĺňať aj osobitné normy stanovené energetickými regulačnými orgánmi, ako napríklad, že ho musí nainštalovať certifikovaný odborník a musí spĺňať všetky platné stavebné a elektrické predpisy. Niektoré dotačné programy môžu mať aj požiadavky na účinnosť fotovoltaického systému, čo znamená, že musí premieňať slnečné svetlo na elektrickú energiu na určitej úrovni, aby bol oprávnený. Okrem toho by mal byť systém pripojený k sieti; v určitých prípadoch by mohli byť oprávnené aj systémy mimo siete, ale takýchto výnimiek je málo. Žiadateľ musí tiež spravidla súhlasiť s údržbou fotovoltaického systému počas určitého obdobia, zvyčajne počas životnosti zariadenia (približne 25 rokov). Je dôležité, aby žiadateľ zabezpečil, že nedôjde ku konfliktu s pravidlami združenia vlastníkov bytov alebo miestnymi zákonmi o územnom plánovaní týkajúcimi sa inštalácie fotovoltických systémov. Môžu existovať aj finančné limity. Napríklad niektoré štáty alebo regióny môžu vyžadovať, aby žiadateľ spadal do určitej príjmovej úrovne, aby mal nárok na subvenčné výhody. Celkovo možno povedať, že tieto požiadavky existujú s cieľom zabezpečiť, aby sa dotácie využívali na kvalitné a efektívne fotovoltické inštalácie, ktoré prispievajú k širším cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.